Predstavme si...

Žijeme vo svete, ktorý nám je každý deň násilné vtláčaný, že iný byť nemôže. Zníži sa rast HDP a všetci kričia, že je zle. Moji starí rodičia nemali ani potuchy, čo je to HDP, a žili normálny život. Prestavte si život bez internetu a mobilov. Nejde to? V roku 1984 bolo na internet pripojených iba 1000 zariadení, v roku 1992 milión a dnes vyše miliardy. Komu sme posielali otázky v roku 0 P.G. (pred Googlom)? Mali sme čiernobiely televízor a jeden program začínal večer. Súdruhovia nám oznámili ďalšie úspechy brigád socialistickej práce a išli sme spať.

     Naši rodičia počúvali rádio spoločne so susedmi, tak, ako sme my chodili do kina. Keď sa dve autá stretli na ceste, tak si mávali ako keď sa stretnú dve lode v opustenej časti oceánu. Ąudia pracovali na poli a nepotrebovali banky, supermarkety ani finančných poradcov. Keď boli hladní, tak vytrhli zo zeme plodinu, keď bol sviatok, tak zabili sliepku alebo hus. Predstavme si, že budeme mať nižší HDP a viac času pre seba. Menej peňazí a viac pohybu na čerstvom vzduchu, nebudú mobily, emaily, smsky ani youtuby a budeme sa zase navštevovať, rozprávať sa, opekať slaninku a spievať pesničky pri ohni. Predstavte si, že nebude ropa a budeme znovu chodiť peši alebo na bicykli. Nebudú supermarkety s potravinami z celého sveta a znovu nám zachutú domáci chlieb s maslom a pažítkou.

     Nebudeme mať sto programov, kde sa od rána do večera strieua viac ako počas druhej svetovej vojny, ale budeme mať pri sebe jeden druhého, budeme si čítať staré knihy o svete, ktorý nám mediálni manipulátori už dávno ukradli.

     Budme…